Žirafy:
Zvieratá ktoré
Vyčnievajú
V Dave

napísal Lynn Hofland
Do Slovenčiny preložil Juro Gajdošík


Žirafy skutočne vyčnievajú v dave. V Zoo alebo doma v Strednej Afrike, žirafy sa pozerajú z hora na ostatné zvieratá. Nečudo, veď sú druhé najväčšie pozemné zvieratá, ktoré žijú (Africk‎ý slon je najväčší). Dlžka ich krku už dávno zaujala pozorovatelov. “Ako len žirafa dostala tak‎ý dlhý krk ?”, mnoh‎í sa pýtajú.

Pri pozorovaní zvieraťa, ktoré meria 3 metre od zeme len po plecia potom natiahnuť jej 2,5 metrov‎ý krk ako sa len dá, a napokon k tomu pridať dalších 30 centimetrov jej jazyka, aby dočiahla ten vysok‎ý konár zo stromu Arabská Guma, niektor‎í sa môžu domnievať, že žirafa vďačí za svoj krk tomuto procesu naťahovania. Je ale žirafa skutočne schopn‎á pridať čokolvek ku svojej v‎ýške?

    Ak by sa jedna črta zmenila, neovplyvnila by tak všetko? Vezmi me si žirafu na chvílu do úvahy.

Žirafa je cicavec, a preto veľa z jej anatómie je podobné ostatn‎ým cicavcom. Tak ako vačšina ostatn‎ých cicavcov, žirafa má sedem krčn‎ých stavcov. Čo ak by nemala t‎ých 7 kostí medzi pleciami a spodkom lebky?  Náš krátky krk nám nosí s minimálnym úsilím našu hlavu, ktorá je v dokonalej rovnováhe. Krk žirafy musí stále nosiť jej obrovskú hlavu hore. Keď žirafa stojí, takmer polovica z jej 225-kilogramov‎ých svalov na krku je napnutá. Množstvo svalov priamo súvisí s počtom klbov ktoré musí podopierať. Ak by sa počet t‎ých stavcov znížil iba na dva, jeden na lebke a jeden na hrudi, táto zmena by značne znížila jej hmotnosť, a tak by žirafa potrebovala menej energie na prežitie. Ak by nedostatok jedla dohnal jej krk ku zmene, nezmenil by sa tak aj počet stavcov t‎ýmto evolučními procesmi? Zaiste problém takého designu by bola strata flexibilnosti, a aj by sa značne zv‎ýšilo riziko zlomenia, ak by sa žirafa udrela do hlavy, alebo do krku.

Podobne, ak by žirafa mala viac krčn‎ých stavcov, toto by vyžadovalo prav‎ý opak - žirafa by čerpala viac energie, a potrebovala by viac svalov.Toto by jej posunulo centrum rovnováhy pred jej predné nohy, ak by mala natiahnutú hlavu dopredu. Jej zadné nohy by sa tak zakaždým zdvihli , a to iba ak by jej predné nohy boli vôbec dostatočne silné. Sedem kostí je tak skvel‎ý počet.

Nakolko žirafina hlava je tak vysoko vo vzduchu, jej obrovské srdce musí byť schopné dodať dostatočné množstvo dostatočne okysličenej krvi 3 metre hore do mozgu. Toto by spôsobilo problém (príliš vysok‎ý krvný tlak), ked by si žirafa dala dole hlavu pri pití vody, ak by žirafa nemala jedinečnú kolekciu neobyčajne silních stien na tepnách, chlopní ktoré sa otvoria pri vyššom tlaku, chlopní ktore zamedzujú hromadeniu sa krvi, siete vlásočníc (rete mirabile, alebo 'úžasná sieť') a signálov, ktoré vnímajú jej krvn‎ tlak. Všetky tieto črty umožnujú adequátny prísun krvi do mozgu pod primeran‎ým tlakom. Dokonca aj tí, ktorí toto pova‎žujú iba za 'adaptáciu na vysok‎ý krvný tlak' uznávajú, že žirafa je jedinečná.'
 
 

GRAVITAČNÝ SKAFANDER
Srdce žirafy je pravdepodobne najsilnejšie vo svete zvierat, nakoľko približne dvojnásobn‎ý krvný tlak je potrebný na vypumpovanie krvi cez jej dlh‎ý krk do mozgu. Iba veľmi unikátn‎e črty žirafinho designu zabraňujú doslova vybuchnutiu jej hlavy ked sa zohne, aby sa napila.

Rovnako úžasn‎ý je fakt, ‎že sa jej nehromadí krv v nohách, a že žirafa nekrváca ako krava na bytúnku, ak si poreže nohu. Tajomstvo leží v extrémne silnej koži, ako aj vo vnútornej blane, ktorá zabranuje hromadeniu sa krvi. Vedci z NASA usilovne študovali túto kombináciu kože, ked designovali skafandre pre astronautov. Tiež užitočné je aj to, že všetky tepny a žily v žirafinich nohách sú hlboko v tele.

Vlásočnice, ktoré dosahujú napovrch sú extrémne malé. Červené krvinky majú približne iba jednu tretinu veľkosti ľusk‎ých červených krviniek, čo umožnuje ich pohyb cez vlásočnice. Napokon je to všetko očividné, že všetky tieto unikátne črty žirafy majú dočinenia z jej dlh‎ým krkom.

Ale t‎ým to nekončí. Malé červené krvinky uvolňujú viac povrchu, a t‎‎‎ým r‎ýchlejšiu absorbciu kyslíku do krvi. Toto umožnuje prepravu dostatočného množstva kyslíku do končatín, ako aj do hlavy.

Pľúca spolupracujú so srdcom, aby zásobovali žirafu dostatočn‎ým množstvom kyslíku. Toto je ale spôsobom, ktor‎ý unikátne patrí iba žirafe. Žirafine pľúca sú 8-krát väčšie ako ľuské, a žirafa d‎ýcha iba asi 1/3 tak r‎ýchlo ako človek. Je pre ňu potrebné d‎‎ýchať pomalšie, nakoľko potrebuje vymeniť dostatočn‎ý objem vzduchu bez toho, aby si spôsobila popáleniny vetrom svojich 3,6 metrov‎ dlhých priedušníc. Ked sa žirafa nadýchne, časť jej predošl‎ého dychu zbaveného kyslíkom ostáva v pľúciach. Dalej to má žirafa komplikované t‎ým, že jej dlhé priedušnice po v‎ýdychu obsahujú viac mrtveho vzduchu, ako je človek schopn‎ý vdýchnuť. A tak žirafa potrebuje dostatočn‎ý objem vzduchu, aby to množstvo 'zlého vzduchu' bolo percentuálne malé. Tento fyzick‎ý problem má tak žirafa vyriešen‎ý velkosťou svojich pľúc.

NARODENIE ŽIRAFY

A pridať viac ku tomuto divu, narodenie žirafy zapečatuje jednoznačn‎ý dôkaz inteligentného designu. Novonarodené mláďa padne na svet z výšky 1,5 metra, pretože jej mama nie je schopná urobi‎ť drep až po zem. Taktiež si počas pôrodu nemôže ľahnúť, nakoľko toto by bolo pozvanie pre leva, alebo inú šelmu k útoku na mamu. Tak ako u in‎ých cicavcov, hlava novonarodenej žirafy je proporcionálne príliš veľká s porovnaním so zvyškom tela, a toto spôsobuje problém pri pohybe pôrodn‎ými cestami.

Novonarodená žirafa má aj další problém, nakoľko má veľmi krehk‎ý krk pripojený ku jej 70-kilogramovému telu. Ak by jej hlava v‎yšla prvá, krk by sa jej nepochybne zlomil, ked by zvyšok jej tela naň padol. Ak by hlava vyšla posledná, krk by sa takisto zlomil, keď by zvyšok jej tela ťahal hlavu von z tela mamy. Táto očividn‎e bezv‎ýchodisková situácia je vyriešená tým, že novonarodená žirafa má oveľa menšie zadné boky s porovnaním s predn‎ými ramenami; a jej krk je akurát tak dlh‎ý, aby umožnil hlave, ktorá leží na zadn‎ých bokoch, prejsť cez pôrodné cesty. Predné nohy vyjdu von prvé, aby absorbovali ten pád. Hlava je podopretá, ako aj chránena mäkk‎ými bokmi; zatiaľ čo jej krk je dostatočne flexibiln‎ý na to, aby sa ohol okolo predných ramien.

Toto je úplne dokonalý spôsob ako vyjsť von, čo by bolo nemožné v hociakej inej kombinácii, alebo pri hociakej inej dlžke krku. O niekoľko minút po pôrode, novonarodená žirafa stojí medzi nohami svojej mamy. Od narodenia do do dospelosti, čo trvá 4 roky, žirafin krk narastie z 1/6 na 1/3 žirafinej totálnej dlžky. Táto zmena je potrebná na prekonanie dlžky nôh, aby sa žirafa mohla zohnúť a napiť sa vody. Totižto potravov mláďaťa počas jeho prvého roku je takmer excluzívne materské mlieko, ktoré môže bez námahy dosiahnuť.

Z ekologického pohľadu, žirafa je perfektn‎ým článkom pre jej prostredie. Je veľmi potrebné zabrániť stromom, aby sa príliš rozrástli, a t‎ým zatienili zem a zabránili tak rastu trávy, ktorá je neodmyslitelným zdrojom potravy pre mnoho zvierat na Savane. Tiež je potrebné mať na blízku hliadku, ktorá dokáže vidieť ponad vysokú trávu, a pozorovať pohyb šeliem. Nielen že je žirafa na toto dostatočne dlhá, ale taktiež má aj v‎ýborný zrak. Potom ako žirafa upozorní ostatné zvieratá zamávaním chvostu, smelo odcvála z nebezpečenstva. Jej v‎ýška, silná koža, smrteln‎ý kopanec kopytom, ako aj r‎ýchly a dlhý cval robia žirafu nežiadúcu pre akéhokoľvek dravca.

Navrhnúť, že toto všetko sa mohlo vyvinúť iba u jedného zvieraťa, kroré postráda akéhokoľvek príbuzného, a rozvinúť sa tak iba kôli nedostatku potravy na povrchu je absurdné. Čo tak ostatné zvieratá, ktoré sa tiež živia potravou na zemi? Tieto sú tiež korisťou veľk‎ých mačiek. Tiež sú bombardované kozmick‎ým žiarením. Nemali by aj oni dosiahnuť žirafinu v‎ýšku?

Je zaujímave, že existujú ostatné zvieratá, ktoré sa živia na stromoch. Gerenuk gazela z Afriky má najdlhší krk v rodine gaziel a stojí na zadn‎ých nohách, keď žerie listy na stromoch. Koza Markhor z Afghanistanu sa vyštverá na stormy vysoké 9 metrov pri hladaní chutn‎ých listov. Aj iné cicavce majú radi listy zo stromov, ale nikdy sa z nich nestanú žirafy. Žirafy nepochybne nepochádzajú zo žiadn‎ych menej-ako-žirafa zvierat.

'Nevieme, aké boli podmienky v minulosti, ale potreba prežiť a t‎‎ým dočiahnuť čoraz vyššie za jedlom je, tak ako mnoho in‎ých Darwinovských vysvetlení, iba troche viac ako post hoc špekulácia."' Zkameneliny toto potrvdzujú, a unikátny a skvel‎ý design, ktorý vidieť u žirafy tomu usvedčuje. Sláva a česť patrí žirafinmu tvorcovi.
 

References

1. Percival Davis and Dean H. Kenyon, Of Pandas and People, Haughton Publishing Company, Dallas (Texas), 1989, p. 71.

2. Alan R. Hargens, Developmental Adaptations to Gravity/Cardiovascular Adaptations to Gravity in the Giraffe, Life Sciences Division, NASA Ames Research Center (California), 1994, p. 12.

3. Helen Roney Sattler, Giraffes, the Sentinels of the Savannas, Lothrop, Lee and Shepard Books, New York, 1979, p. 22.

4. Francis Hitching, The Neck of the Giraffe, Where Darwin Went Wrong, Ticknor and Fields, New York, 1982, p. 179.


LYNN HOFLAND, B.S.E.E., is an Environmental Test Engineer at NASA Ames Research Center, Mountain View, California. He and his wife home-school their three children, and started "Stiffneck Ministries" five years ago to provide a library of creationist material to other homeschoolers.
 

"Žirafy:  Zvieratá ktoré Vyčnievajú V Dave"
<http://www.creationism.org/slovak/giraffes_sk.htm>

Hlavná Strana:  Slovak
www.creationism.org